Jaskyňa Driny
V minulosti
Lesný hájnik Ján Hirner, ktorého synovia Teodor, Richard a Alexander robili
výskum
v Smolenickom krase, upozorornil smolenických nadšencov na záhadnú dieru na
Drinách,
kde si robili brlohy líšky, jazvece a kuny. Občas tu vliezol pes, ktorý
prenasledoval zver a
viac sa nevrátil. Povrávalo sa, že diera je hlboká a vedie do podzemných
chodieb, ale nik
sa neodvážil dolu spustiť. Roku 1920 začala robiť prieskum v Smolenickom krase a
najmä
na Drinách samostatná skupinka Smolenických nadšencov, ktorých tiež sprvoti
lákali
Janošíkové poklady. Boli to Imrich Vajsábel, Silvester Vallo, Alexander Vallo a
Alojz
Vajsábel.Neskôr sa k nim pridali Štefan Banič a jeho syn Ján Banič. Všetci už
poznali
záhadnú dieru na Drinách a pokúsili sa ju vyčistiť. Rozhodujúcim rokom sa stal
rok 1929,
keď sa rozhodli začať s vyčisťovacími prácami v zatarasenom komíne na Drinách.
Prví sa
na dno komína dostali: Imrich Vajsábel a Ján Banič, ktorých pokladáme za
objaviteľov
jaskyne Driny, koncom roka 1929. Obidvaja urobili potom prvé odstrely na dne
komína,
čím sa im odkryli chodby s nádhernou kvapľovou výzdobou. Prví návštevníci
schádzali
do jaskyne objavným komínom po rebríkoch na vlastnú zodpovednosť.
Molpír
Halštatské hradisko o rozlohe 12 ha patrí k významným archeologickým lokalitám v karpatskej oblasti. Významnú lokalitu zo staršej železnej doby, vybudoval ľud kalenderberskej kultúry v polovici 7.stor. pred n.l.. Po obvode ho chránilo valové opevnenie.Vnútorne sa hradisko členilo na tri nádvoria. Najvýznamnejšie bolo husto osídlené tretie nádvorie. Dôležitou podmienkou života na hradisku bolo zásobovanie vodou. Čerpala sa spravidla z blízkeho prameňa mimo opevnenia. Ako náhradný zdroj vody slúžila cisterna, vytesaná do skalného podložia a utesnená proti odtekaniu.
Pamiatky obce Smolenice
pomník padlým vojakom z 1. a 2. sv. vojny
stlp hanby (pranier) v barokovom štýle z 18. str.
zvon ktorým sa v obci hlásil požiar
socha pieta s reliéfmi znakov mučenia z 18.stor.
kaplnka sv. Vendelína s rodinou hrobkou Pálffyovcov
POVESŤ o Smoleniciach
Miesto, kde sú teraz
Smolenice, bol v minulosti samý les. Cez ten les viedla cesta.
Raz tade šiel smoliar, na voze viezol smolu. V lese poľovali páni na zver. Hnali
sa
za krásnym jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu-a rovno do smoliara! Skočil
mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý
skríkol: "SMOLE NIC!" A tak toto miesto začali nazývať SMOLENICAMI.
Páni za škodu zaplatili a prijali smoliara do svojich služieb. Dali mu postaviť
na
nešťasnom mieste domček, kde ako strážca-hájnik okolitých lesov býval. Jeho
dom bol prvým domom v SMOLENICIACH. Potom domov pribúdalo, a tak
vznikli slávne SMOLENICE s nádhernym zámkom.
Smolenický zámok
Pôvodne gotický hrad bol postavený v 15.
storočí. Patril uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému
a plnil funkciu strážneho hradu pri obchodnej Českej ceste. Počas niekoľkých
storočí Smolenický hrad
prekonal ťažké obdobie. V období Napoleónskych vojen vyhorel a zostalo po ňom
iba torzo. Terajší
Smolenický zámok sa začal budovať na rumoviskách hradu z roku 1853. Výstavbu
hlavnej budovy začal
až v roku 1911 nový majiteľ Jozef Pálffy starší. Z pôvodného hradu zostali len
bašty. Na Smolenickom
zámku má v súčasnosti sídlo Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied .
Konajú sa tu semináre, sympózia, konferencie, ktorých sa zúčastňujú vedeckí
pracovníci
z celého sveta, ale konajú sa tu aj zasadania štátnych inštitúcií. Krásna
okolitá príroda
a reprezentačné priestory sú ideálnym prostredím na pracovné a spoločenské
stretnutia.
Záruby
Záruby sú najvyšší vrch Malých Karpát merajú 768m
